Vojna s Iránom vyhnala cenu ropy nad 100 dolárov za barel a spolu s clami a obavami o vládny dlh dvíha výnos desaťročných amerických dlhopisov na ročné maximum.
Raz týždenne vám pošlem to podstatné z troch rubrík v jednom e-maile. Päť minút čítania namiesto dvadsiatich článkov.
Americká ekonomika zvláda jeden šok za druhým. Clá, geopolitika, drahé peniaze. Doteraz to vyzeralo, že rast unesie všetko. Lenže pod povrchom sa hromadia tri tlaky naraz a každý z nich sám osebe by dokázal spomaliť ktorúkoľvek ekonomiku.
Prvým je ropa. Konflikt s Iránom vytlačil cenu barelu nad hranicu 100 dolárov. Ropa je vstupom takmer do všetkého: doprava, výroba, potraviny, energie. Keď zdražie, zdražie aj zvyšok reťazca. Pre centrálne banky je to nočná mora, pretože inflácia z ponukovej strany sa nedá zraziť zvyšovaním sadzieb bez toho, aby to nebolelo zamestnanosť.
Druhým tlakom sú clá. Dovozné tarify, ktoré administratíva zaviedla, sa postupne premietajú do cien a marží firiem. Nie sú to len čísla v tabuľkách. Sú to reálne náklady, ktoré niekto zaplatí, či už výrobca zúžením marže alebo spotrebiteľ vyššou cenou na pulte.
Tretím a najtichším rizikom je vládny dlh. Investori žiadajú za požičanie peňazí americkej vláde vyššiu odmenu. Výnos desaťročných štátnych dlhopisov vyskočil na maximum tohto roka a zároveň na najvyššiu úroveň za celé Trumpovo obdobie.
• •
Prečo je to dôležité? Výnos desaťročných dlhopisov je referenčná sadzba pre celú ekonomiku. Odvíjajú sa od neho hypotéky, firemné úvery aj oceňovanie akcií. Keď rastie, drahšie si požičiava každý. Rastúce výnosy tak fungujú ako brzda, ktorú nikto zámerne nestlačil.
Kombinácia je zradná. Drahá ropa tlačí infláciu nahor, čo bráni centrálnej banke znižovať sadzby. Clá pridávajú ďalší cenový tlak. A obavy o vládny dlh dvíhajú výnosy nezávisle od toho, čo robí menová politika. Trh tak dostáva úrokové sprísnenie zadnými dverami, bez rozhodnutia guvernérov.
Na prvý pohľad ekonomika stále vyzerá zdravo. Zamestnanosť drží, spotreba beží. Lenže odolnosť má svoju cenu a tá sa platí neskôr. Ak výnosy zostanú vysoko a ropa nad 100 dolárov, spomalenie sa nedostaví ako náraz, ale ako pomalé dusenie: drahšie hypotéky, opatrnejšie firmy, tenšie marže.
Čo si z toho zobrať? Ak vaše podnikanie stojí na úveroch alebo lízingu, počítajte s tým, že peniaze zostanú drahé dlhšie, než dúfate. Prejdite si zmluvy s pohyblivou sadzbou a namodelujte scenár, v ktorom náklady na financovanie zostanú na ročných maximách celý rok. Firmám s expozíciou na palivá a energie sa oplatí zafixovať aspoň časť spotreby. A pri plánovaní cien rátajte s tým, že clá aj ropa vám postupne prejedú maržu, ak ju neochránite vopred.
Intel sa vracia do hry. Tržby vyskočili o 25 % na 16,1 miliardy dolárov, čo je najrýchlejší rast za ktorýkoľvek kvartál od roku 2011, píše CNBC. Upravený zisk na akciu dosiahol 42 centov oproti očakávaným 21 centom.
Motorom je AI infraštruktúra. Divízia dátových centier zvýšila tržby o 59 % na 6,3 miliardy dolárov. Klientske PC procesory pridali 13 % na 8,9 miliardy. Šéf Lip-Bu Tan hovorí o "bezprecedentnom dopyte po výpočtovom výkone". Firma uzavrela 10 dlhodobých zmlúv s odberateľmi serverových CPU, časť s fixnými cenami, časť s fixným objemom.
Hrubá marža sa zotavila na 42 % z biednych 2,5 % pred rokom. Akcie sú tento rok vyššie o viac než 170 %, hoci v júli spadli o 28 %. Foundry, teda výroba čipov pre iných, hlási tržby 5,8 miliardy dolárov, o 31 % viac. Háčik: Intel stále nepredstavil veľkého menovaného zákazníka pre svoje najnovšie výrobné procesy. Rast je reálny, dôkaz o transformácii na zákazkovú výrobu zatiaľ chýba.
Peking pridal 14 firiem na kontrolný zoznam a využíva vzácne zeminy (kritické suroviny pre magnety, elektroniku a zbrojný priemysel) ako páku voči Európe. Je to rovnaká taktika, akú Čína použila voči Spojeným štátom: exportné obmedzenia ako vyjednávacia zbraň.
Problém pre Európu je štrukturálny. Čína ovláda dominantnú časť ťažby aj spracovania vzácnych zemín. Európski výrobcovia áut, veterných turbín a obrannej techniky nemajú z čoho vyberať zo dňa na deň. Diverzifikácia dodávateľského reťazca trvá roky a stojí miliardy.
Čo z toho vyplýva? Suroviny prestali byť neutrálnou komoditou a stali sa nástrojom moci. Firmy, ktoré závisia od úzkeho geografického zdroja vstupov, teraz platia daň za pohodlie. Kto si nezmapoval, odkiaľ reálne pochádzajú jeho kľúčové komponenty, ten sa to dozvie v najhoršej možnej chvíli.
Tesla nesplnila očakávania a akcie spadli o 15 %. Špekulanti stávajúci na pokles (short sellers, teda obchodníci profitujúci z klesajúcej ceny) si na tom pripísali zisk okolo 4 miliárd dolárov.
Krátky predaj je jednoduchý princíp. Obchodník si akciu požičia, predá ju, a keď cena klesne, kúpi ju lacnejšie späť. Rozdiel je jeho zisk. Tesla patrí dlhodobo k najviac shortovaným veľkým akciám, pretože jej ocenenie stojí viac na očakávaniach ako na aktuálnych číslach.
Jeden slabší kvartál pri takomto ocenení stačí na prudký pohyb. Keď je do ceny akcie zabudovaná dokonalá budúcnosť, každé zaváhanie je drahé. Pre bežného investora je to pripomienka, že rozprávkový príbeh a rozprávkové ocenenie idú ruka v ruke: fungujú, kým firma dodáva, a bolia, keď zakolíše.
Kým trhy počítajú výnosy dlhopisov na desatiny percenta, 95-ročný Jake Jabs počíta niečo iné: koľko stihne rozdať. V roku 1975 kúpil skrachovaný nábytkársky obchod za 80-tisíc dolárov a vybudoval z neho American Furniture Warehouse s 18 pobočkami a tržbami okolo 858 miliónov dolárov, píše Fortune.
Vyrastal ako jedno z deviatich detí na farme bez tečúcej vody a elektriny. Za posledný rok rozdal viac než milión dolárov koloradským neziskovkám, predtým venoval 25 miliónov obchodnej fakulte Montana State University a 10 miliónov škole v Denveri. Najviac stavil na vzdelávanie, lebo tam podľa neho jeho peniaze urobia najviac dobra.
Stále pracuje šesť dní v týždni. "Musíte mať zmysel, a ja ho mám," hovorí. Odolnosť ekonomiky sa meria dátami. Odolnosť človeka niečím iným.
A teraz to poďme použiť.
